Život Prešova
online
online
Mošovský jarmok je jeden zo siedmich divov Turca
06.10.2012 Turčianske Teplice
Mošovce 6. októbra (TASR) - Mošovský jarmok v rovnomennej obci neďaleko Turčianskych Teplíc, ktorý bol vyhodnotený ako jeden zo siedmich divov Turca, podľa slov starostu Petra Mojteka navštívi niekedy aj viac ako 10.000 ľudí. Jeho tradíciu zaviedli v roku 1995, dvojdňové podujatie sa zvykne začínať v prvý októbrový piatok. Starosta konštatoval, že ide o známy jarmok, ktorý má zvláštnu atmosféru. "Je zvláštny tým, že v centre obce sú sústredení remeselníci, ktorí predvádzajú aj ponúkajú tradičné remeselné výrobky, či už prútené veci, sú tu zvonári, paličkárky, kováči, včelári predávajú svoje produkty," konštatoval pre TASR Mojtek.
Ďalším ťahákom jarmoku sú podľa neho sprievodné akcie. Ako napríklad možnosť pozrieť si z poľnohospodárskych produktov vytvorené obrazy, ktoré majú byť vďakou Bohu za úrodu. Novodobá tradícia jarmoku sa podľa starostu uchytila a podarila.
Počet jarmočníkov stále narastá
Matrikárka obce Danuša Lúdiková, ktorá pracuje na obecnom úrade viac ako 25 rokov, spomína, že pred vznikom jarmoku sa vo vedení obce hovorilo, že by bolo dobré oživiť tradíciu konania jarmokov. Rôzne údaje, dokumenty i fotografie v knihách z minulosti totiž svedčia o tom, že jarmoky kedysi v obci bývali. Na začiatku podľa Lúdikovej oslovili ľudí, ktorí doma vyrábajú rôzne veci ako hrable, varešky do kuchyne, dlabané korytá, metly. "Pri prvom ročníku bolo, myslím, 30 stánkov a postupne za 18 rokov sa jarmok vypracoval do takých rozmerov, že v súčasnosti máme možno 300, možno viac prihlásených jarmočníkov," dodala Lúdiková.
Katarína Sadloňová, ktorá kroniku obce Mošovce vedie od roku 1990, priblížila TASR históriu mošovských jarmokov, údaje čerpala z fondov Štátneho archívu v Bytči - pobočke v Martine. "O stredovekých trhoch v Mošovciach veľa toho nevieme," konštatovala. K roku 1419 sa viaže prvý stredoveký údaj o konaní týždenných trhov v Mošovciach, a to v stredu. Ďalšie dve správy o týždennom trhu bez udania dňa jeho konania sa nachádzajú v listinách z rokov 1501 a 1502. Jarmoky alebo výročné trhy v Mošovciach sa konali vždy v určitých dňoch v roku a spájali sa s nejakými sviatkami.
Týždenné trhy sa konali vždy v ten istý deň v týždni (v stredu). Cez Veľký pôst sa každú stredu konali zas dobytčie jarmoky. Obchodovalo sa s domácimi remeselníckymi výrobkami, čo je dôkazom toho, že Mošovce mali dobre rozvinuté remeslá. Už vtedy mali z vydržiavania trhov a jarmokov značný príjem. Napríklad v roku 1816 richtár Samuel Hrianka vybral ročne 51 zlatých a 28 florenov. No už v roku 1848 ročný zisk činil až 203 zlatých a 42 florenov. Trhový poplatok bol dve zlaté.
V medzivojnovom období sa konali tiež výročné trhy a jarmoky - výkladné a dobytčie. Z rozprávania žijúcich pamätníkov vyplýva, že posledný jarmok v Mošovciach bol v roku 1943. Bol to vraj veľmi chudobný jarmok. Úplná stagnácia týchto tradícií nastala po druhej svetovej vojne, nadviazalo sa na ne až v roku 1995.
Ďalším ťahákom jarmoku sú podľa neho sprievodné akcie. Ako napríklad možnosť pozrieť si z poľnohospodárskych produktov vytvorené obrazy, ktoré majú byť vďakou Bohu za úrodu. Novodobá tradícia jarmoku sa podľa starostu uchytila a podarila.
Počet jarmočníkov stále narastá
Matrikárka obce Danuša Lúdiková, ktorá pracuje na obecnom úrade viac ako 25 rokov, spomína, že pred vznikom jarmoku sa vo vedení obce hovorilo, že by bolo dobré oživiť tradíciu konania jarmokov. Rôzne údaje, dokumenty i fotografie v knihách z minulosti totiž svedčia o tom, že jarmoky kedysi v obci bývali. Na začiatku podľa Lúdikovej oslovili ľudí, ktorí doma vyrábajú rôzne veci ako hrable, varešky do kuchyne, dlabané korytá, metly. "Pri prvom ročníku bolo, myslím, 30 stánkov a postupne za 18 rokov sa jarmok vypracoval do takých rozmerov, že v súčasnosti máme možno 300, možno viac prihlásených jarmočníkov," dodala Lúdiková.
Katarína Sadloňová, ktorá kroniku obce Mošovce vedie od roku 1990, priblížila TASR históriu mošovských jarmokov, údaje čerpala z fondov Štátneho archívu v Bytči - pobočke v Martine. "O stredovekých trhoch v Mošovciach veľa toho nevieme," konštatovala. K roku 1419 sa viaže prvý stredoveký údaj o konaní týždenných trhov v Mošovciach, a to v stredu. Ďalšie dve správy o týždennom trhu bez udania dňa jeho konania sa nachádzajú v listinách z rokov 1501 a 1502. Jarmoky alebo výročné trhy v Mošovciach sa konali vždy v určitých dňoch v roku a spájali sa s nejakými sviatkami.
Týždenné trhy sa konali vždy v ten istý deň v týždni (v stredu). Cez Veľký pôst sa každú stredu konali zas dobytčie jarmoky. Obchodovalo sa s domácimi remeselníckymi výrobkami, čo je dôkazom toho, že Mošovce mali dobre rozvinuté remeslá. Už vtedy mali z vydržiavania trhov a jarmokov značný príjem. Napríklad v roku 1816 richtár Samuel Hrianka vybral ročne 51 zlatých a 28 florenov. No už v roku 1848 ročný zisk činil až 203 zlatých a 42 florenov. Trhový poplatok bol dve zlaté.
V medzivojnovom období sa konali tiež výročné trhy a jarmoky - výkladné a dobytčie. Z rozprávania žijúcich pamätníkov vyplýva, že posledný jarmok v Mošovciach bol v roku 1943. Bol to vraj veľmi chudobný jarmok. Úplná stagnácia týchto tradícií nastala po druhej svetovej vojne, nadviazalo sa na ne až v roku 1995.
0
www.ZIVOTPO.sk
